 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Prázdne miesto pohľadom fanúšika HPPoslala: Ocean Dream 13.5.2013, 21:50:21; komentáre (8)  Odpustite, začnem od konca - poďakovaním:Na tomto mieste by som chcela poďakovať dvom veľmi milým skvelým mladým mužom - michovi za to, že som Prázdne miesto po vyše polroku konečne dočítala, a Sedovi za to, že ma dostatočne motivoval na to, aby som konečne napísala aj recenziu, ktorá nasleduje. Bez ich pričinenia by ste nasledujúce riadky zrejme (tak skoro) nečítali. Pokračujem niekde v strede: A vy ste na tom ako? Už ste Prázdne miesto prečítali? V angličtine? V preklade? Páči sa vám? Nepáči? Obľúbená/neobľúbená postava? Veď viete, na to tu máme komentáre. A na záver by som prešla k úvodu: V pokračovaní, ako som už spomínala, nájdete recenziu na Prázdne miesto. No, recenziu... Ja (učené) teoretizovanie o literatúre veľmi rada nemám, hoci sa o nej bavím s láskou a vášňou. Takže je to skôr pohľad fanúšika istej knižnej série na nové dielo od autorky onej knižnej série. Tak mi to jednoducho vyšlo, viac je vysvetlené v samotnej recenzii. Ak sa plánujete do nej pustiť, príjemné čítanie. +10 bodov - Ja si myslím, že si táto novinka zaslúži aspoň pár bodov ako poďakovanie za spracovanie takej dlhej a výstižnej recenzie :) (Sedo) +10 bodov - Je to skvelá recenzia! Tak skvelá, že mi v tejto novinke vôbec nechýba zmienka o mne. :D (Lukinčok) +10 bodov - Veľmi som sa tešil na to, kedy si prečítam túto recenziu. OD, nesklamala si, je super. :) Snáď sa už konečne dostanem aj k prečítaniu knihy. (mgr. micho) .:o:. .:o:. .:o:. Podvečer 21. júla 2007 som šla s najlepšou kamarátkou autom z Králik do Bystrice a z rádia znela Rihannina Umbrella. Gúľajúc očami nad „nemožným refrénom“ sme sa tak nejako zhodli, že „pesničky sa už fakt dajú urobiť z hocičoho, elá, elá, lá, lá“. Odvtedy som vždy, keď som tú pesničku počula, tak trochu ohrnula nos, a nikdy som jej nevenovala viac pozornosti. Zároveň mi však stále pripomenula ten júlový víkend a priniesla ľahký úsmev na pery. Jednak v spomienke na krásny deň strávený s ľuďmi, ktorých mám najradšej, no predovšetkým v spomienke na necelých dvadsaťdva hodín, ktoré nasledovali. V ten podvečer som sa totiž vracala domov k čerstvučkému, ráno zakúpenému výtlačku Darov Smrti. Nasledujúce hodiny som ronila slzy nad Hedvigou, Hagridom, Moodym, Jamesom a Lily, Dobbym, Fredom, Tonksovou, Lupinom a Harrym. Zároveň som obdivovala genialitu, s ktorou J.K. Rowlingovej všetko do seba zapadlo, ako sa rôzne detaily predchádzajúcich kníh ukázali dôležitými v tej poslednej, čoho snáď najlepším príkladom je spôsob, akým Harry v svojom prvom zápase chytil zlatú strelu. Bola som unesená. Vyše päť rokov, ktoré prešli od vydania Darov Smrti, sme čakali na niečo nové, čo vyjde z pera J.K. Rowlingovej. O to viac, že nás na svojom twitter účte sporadicky informovala o tom, že pero a papier sú jej prioritou. A tak sme čakali a čakali. A keďže to staré známe „kto čaká, ten sa dočká“ zvyčajne platí, dočkali sme sa aj my. Bol 27. september 2012 a ja som šla z rodičovského, ktoré nemám rada, tak som sa zastavila v kníhkupectve, a kúpila som si Prázdne miesto v anglickom origináli (spolu s Päťdesiatimi odtieňmi sivej). Veď Rowlingovú som vždy uprednostňovala v origináli. Celý večer som sa na tú knihu usmievala – ja sa rada teším, aj niekoľko dní, kým sa pustím do novinky. A tak som ju otvorila v sobotu. J.K. Rowlingová dopredu avizovala, že pôjde o knihu diametrálne odlišnú od potteroviek – zameranú na dospelých čitateľov, s tomu primeranými témami a slovníkom, odohrávajúcu sa v muklovskom... ehm, pardon, v reálnom svete bez mágie. Zato plnom tínedžerov, ohovárajúcich susedov, a podobných príjemných týpkov. Zároveň dávala jasne najavo, že by bola rada, keby Prázdne miesto nebolo porovnávané s Harrym Potterom. Toto všetko som mala na pamäti a bola som odhodlaná riadiť sa želaniami J.K. Rowlingovej. Vydržalo mi to presne necelé tri strany textu. Na tých troch stranách Barryho o devätnásť rokov neskôr bolela hlava. Tak príšerne, až z toho zomrel. Pomyslela som si, že asi nebolo všetko dobré, až potom som si spomenula, že to nie je pokračovanie príbehu Harryho Pottera. V tom momente mi bolo jasné, že porovnávaniu s potterovkami sa nevyhnem. Snáď mi to J.K. Rowlingová odpustí (ak nie, nevadí, ja som jej tiež ešte pár vecí neodpustila). Aké teda je Prázdne miesto z pohľadu fanúšika Harryho Pottera? V prvom rade, čítanie Prázdneho miesta mi zďaleka nešlo tak rýchlo, ako čítanie potteroviek. Kým Dary Smrti som zhltla za tých zhruba dvadsaťdva hodín (vrátane krátkeho spánku), Prázdne miesto som čítala dvadsaťsedem týždňov. Nie v kuse, po prvých asi osemdesiatich stranách som mala niekoľkomesačnú pauzu, počas ktorej som prečítala celú 50-odtieňovú trilógiu, Tieň noci, Krásne bytosti, Terapiu láskou, Nebo nikdy nespadne a niekoľko ďalších kníh (nehovoriac o súťažných prácach z Majstra poviedkára). A možno by som ešte stále trčala na strane sedemdesiatdeväť, keby nepadla požiadavka na recenziu do Denného Proroka (vďaka, micho!). Zvyšok knihy som prečítala raz-dva. Neviem, či to bolo spôsobené tým, že už som konečne tušila, kto je kto, alebo tým, že zhruba okolo stej strany začal byť dej (hm, viď. nižšie) trochu akčnejší, alebo tým, že som prešla na slovenský preklad. Každopádne, potom to už šlo pomerne hladko, aj keď to stále nebolo niekoľkohodinové súvislé čítanie. Dej Popravde, dej Prázdneho miesta je najväčším zádrhelom celého románu. Presnejšie jeho nedostatok. Alebo nadbytok? Rowlingová nerozpráva jednoduchý príbeh s tradičnou dramatickou výstavbou. Namiesto toho pomaly skladá mnohokúskové puzzle. Hoci napreduje, vracia sa v čase, mení rozprávača. Detailne vykreslí jeden dielik a niekam ho umiestni. Akoby pôvodne nepísala román, ale súbor poviedok odohrávajúcich sa v jednom časopriestore, ktoré neskôr rozstrihala na časti a navzájom premiešala. Jej majstrovstvo spočíva v tom, že nakoniec máme pred sebou celý obraz mestečka Pagford, jeho obyvateľov a udalostí, ktoré nám chcela predstaviť. Prázdne miesto vlastne nemá žiadnu hlavnú dejovú líniu. Iste, máme tu zápletku v podobe smrti Barryho Fairbrothera a uvoľneného miesta v miestnej samospráve. Väčšina toho, čo sa v Pagforde (a Prázdnom mieste) odohráva, je priamym či nepriamym následkom Barryho smrti, reakciou na vyhlásenie doplňujúcich volieb a ohlásenie jednotlivých kandidatúr. Dozvieme sa, kto tie voľby vyhral, ale pri tom o ne akoby ani nejde. Ak by som sa v tejto chvíli mala vrátiť k porovnaniu s Harrym Potterom, je to, akoby sme čítali, čo robili a prežívali Ron, Hermiona, Hagrid, Snape, Kreacher, Fudge, ... a od niekoho z nich sa dozvedeli, že, mimochodom, Harry porazil Voldemorta. Rozprávač V anglicky hovoriacom prostredí sa zrejme najviac negatívnych reakcií zviezlo na adresu rozprávača. J.K. Rowlingová je tu totiž pomerne inovatívna. Aby som to vysvetlila, musím trochu skĺznuť do teórie literatúry a opäť sa vrátiť k potterovkám. Celých sedem kníh Harryho Pottera, s výnimkou, myslím, štyroch kapitol, je napísaných z Harryho pohľadu, prostredníctvom personálneho, resp. klasického rozprávača. Rovnako začína aj Prázdne miesto, z pohľadu Barryho Fairbrothera. Po jeho smrti však, logicky, prechádzame k pohľadu ďalšej postavy – a ďalšej, a ďalšej. Hoci všetko poukazuje na autorského, vševediaceho rozprávača, Rowlingová akoby sa nechcela vzdať svojho obľúbeného personálneho. Ponúka nám len to, čo vidí, vníma a prežíva postava, cez ktorej pohľad sa práve pozeráme. Tých postáv je však tak veľa, a ich pohľady sa menia tak často, že sa priam núka zamyslenie nad tým, že sa Rowlingová pokúsila o svoj vlastný typ rozprávača – o akýsi prienik personálneho a autorského, ktorého by sme mohli označiť ako rozprávača multipersonálneho. Časté striedanie uhla pohľadu a postáv môže byť vskutku najväčším problémom pri čítaní Prázdneho miesta. Najmä ak máte, podobne ako ja, slabú pamäť na mená, čiže vám chvíľu trvá, kým zistíte, kto je kto. Postavy Aj s ohľadom na vyššie spomínané ťažkosti s množstvom postáv noviny The Telegraph zverejnili zoznam 34 postáv, ktoré v Prázdnom mieste vystupujú. V skutočnosti ich môže byť aj viac, podstatných je sedem – osem, ktorých pohľad na udalosti nám Rowlingová ponúka. Samozrejme, v porovnaní so sériou príbehov o Harrym Potterovi ide len o nepatrný zlomok. Problém je v tom, že kým v potterovkách sme sa s jednotlivými postavami zoznamovali postupne, tak ako ich spoznával Harry, v Prázdnom mieste medzi nich vhupneme bez nejakých dlhých rečí, akoby sme sa s nimi stretli na nejakej párty. Aby toho nebolo málo, nejedna postava má okrem svojho mena aj prezývku, takže zoznam od Telegraphu je často veľmi vhodnou pomôckou. Je veľká škoda, že taký zoznam protagonistov nie je priamo súčasťou knihy. Dovolím si pritom tvrdiť, že práve postavy sú – tak ako pri potterovkách – najsilnejším miestom Prázdneho miesta. Rowlingová je autorkou, ktorá svoje postavy pozná dokonale. Dobrý autor vraj dokáže povedať, čo má jeho postava v danom momente vo vrecku, Rowlingová vie aj to, čo tam tá postava mala pred rokom. Jej postavy sú opäť živé a viacrozmerné, nikto z nich nie je len kladný alebo len záporný. Dozvieme sa toľko o ich minulosti, že si obľúbime aj tie typy, s ktorými by sme sa v reálnom živote radšej nestretli, alebo aspoň pochopíme ich pohnútky. Sú to práve Rowlingovej postavy, kvôli ktorým sa Prázdne miesto skutočne oplatí prečítať. Dospelé témy Ak Rowlingová hovorila o tom, že témami sa Prázdne miesto orientuje na dospelého čitateľa, rozhodne si nevymýšľala. Sociálna problematika, počnúc domácim násilím, zneužívaním a zanedbávaním detí, pokračujúc rasizmom, šikanovaním, návykovými látkami a drogovou závislosťou, znásilnením a sebapoškodzovaním a v neposlednom rade končiac samovraždou, spolu s vykreslenou chudobou a ekonomickými problémami, vskutku nepatria medzi ľahké čítanie, navyše v spojení s nie práve najjemnejším jazykom. Iste, takmer všetky tieto témy sa vyskytli aj v potterovkách, avšak v Prázdnom mieste nie sú maskované mágiou a rozprávkovými bytosťami, tu sa vyskytujú obnažené so všetkou surovosťou súčasného reálneho sveta. Politika a veci s ňou súvisiace takisto nie sú príťažlivé pre každého. Najmä ak sa to všetko odohráva v malom mestečku kdesi na západe tak vzdialeného Anglicka. Aby som nezabudla, Rowlingová ostala verná aj svojim obľúbeným úmrtiam postáv, a aj keď v Prázdnom mieste nimi až tak neplytvá, neobmedzila sa len na smrť Barryho Fairbrothera. A jej „obete“ sú rovnako šokujúce ako smrť Hedvigy či Dobbyho. Nevravím, že by som striktne trvala na hranici minimálne 18 rokov, rozhodne by som si však Prázdne miesto nechala v zálohe ku koncu strednej školy, aspoň zhruba okolo tých šestnástich rokov, ktoré majú tínedžeri v románe. Alebo na vek, keď sa na tieto témy budem cítiť pripravená. Preklad Mnohí viete, že som často mala výhrady k prekladom potteroviek. Aj mňa samotnú prekvapilo, ako veľmi spokojná som bola s prekladom Prázdneho miesta. Od začiatku som sa zamýšľala nad tým, ako si prekladateľka poradí s dialektom využívaným v origináli (mnoho postáv, najmä tie z nižších sociálnych vrstiev, hovorí podobne ako Hagrid). Zora Ličková si s tým poradila veľmi jednoducho a priam brilantne, vykašlala sa na dialekt a použila bežnú slovenčinu, čím vo výraznej miere napomohla jednoduchšiemu čítaniu. Rovnako tvorivo zvládla nemalú dávku vulgarizmov, ktoré dokázala priblížiť slovenskému úzusu. Ocenila som aj využitie poznámok pod čiarou, ktoré prekladateľka využila na to, aby ozrejmila význam mien a prezývok, ktoré tým pádom mohla ponechať v pôvodnej podobe, a na preklad úryvkov z piesní. Záver Otázka, s ktorou sa bežne stretávam, znie: Oplatí sa Prázdne miesto prečítať? Pokiaľ nie ste literárni puritáni, ktorí sa zubami nechtami pridŕžajú tradičného, privyknete si aj na komplikovanú výstavbu a prakticky neexistujúci dej Prázdneho miesta, na množstvo postáv a časté striedanie ich uhlov pohľadu. Napriek všetkým nedostatkom Prázdne miesto nie je zlá kniha. Z rozprávačského talentu JK Rowlingovej sa nič nestratilo, jej postavy si vás dokážu získať a muklovský... ehm, obyčajný nečarodejnícky svet Pagfordu sa pred vami rozprestrie rovnako ako Šikmá ulička, Rokfort či čarodejnícka dedina pri ňom. Keď nadobudnete pocit, že dokážete v pohode stráviť témy, ktorými sa Rowlingová v Prázdnom mieste zaoberá, rozhodne si ho prečítajte. Ako hovorím, nie je to zlá kniha. Našla som si v nej postavy, ktoré som si celkom obľúbila, potešili ma súvislosti, ktoré sa odhaľovali po pár stovkách stránok. Len som si nie celkom istá, že sa k tej knihe budem v budúcnosti vracať s rovnakým nadšením, s akým som sa donedávna vracala k potterovkám. Viem určite, že ju neprečítam toľkokrát. A napriek tomu, že sa mi vlastne páčila, myslím, že radšej by som si prečítala ten často spomínaný a častejšie odmietaný prequel. A mimochodom, dnes sedím, počúvam Umbrella od Rihanny a rozmýšľam, či sa Rowlingovej tá pesnička jednoducho páčila, či myslela Krystal alebo samu seba. Good girl gone bad. © Ocean Dream pre priori-incantatem.sk |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|