|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

NOVINKA

Rozhovor s "Hermionou" na SlavCone
Poslala: Aliyz 27.4.2014, 20:24:40; komentáre (18)

Ostatné » Táňa PauhofováTí, čo cez víkend zavítali do Iuventy v Bratislave, určite vedia, že na jednu sobotnú hodinku sme mali jedinečnú možnosť vidieť naživo „Hermionu“.
Spýtať sa jej čo to zo života tu na Slovensku, na jej prácu, záujmy, minulosť, súčasnosť, budúcnosť...
A ak ste tam naozaj boli viete, že neostalo len pri „Hermione“. Prišiel nás pozrieť aj „Dobby“.
Tí čo ste tam neboli a neveríte, tak skúste čítať ďalej. Určite sa pobavíte tak dobre ako my, a možno aj uveríte!

+40 bodov - Veľmi pekne ďakujeme za sprostredkovanie atmosféry a za prepis, ktorý musel trvať skoro dlho, ako ten rozhovor. (micho)

Samotnú „Hermionu“ (Táňu Pauhofovú) sme privítali potleskom a následne ju vyspovedali ústami Elendilky a Ginnôčky Simonovej



Myslím, že pre priaznivcov Harryho Pottera, ktorí navštevujú našu stránku, nie je nutné Táňu predstavovať.
Ale, ak by ste predsalen chceli o nej niečo vedieť, tak je to slovenská herečka.
Absolvovala gymnázium, od roku 2001 študovala odbor herectva na VŠMU. Pôsobí v dabingu, reklame, divadle. Nakrútila niekoľko televíznych filmov a seriálov (Škriatok - 1995, Vater wider willen - 1995, Čaro múdrosti a lásky - 1997, Len treba chcieť - 1997). Excelovala v r. 2010-2012 ako Margaréta v Goetheho Faustovi I./II. (činohra SND v Bratislave), a mnoho iných.

Okrem toho všetkého, a to je pre nás najdôležitejšie, nadabovala slovenský hlas Hermiony Grangerovej!

A teraz si už nerušene prečítajte celý rozhovor:

(Upozorňujem vás, že ide o skoro takmer doslovný prepis celého rozhovoru.)


T.P.: Ja sa cítim úplne... ja som sa nikdy nezúčastnila žiadnej takejto akcie. Ja som nadšená, veď to je nádhera.
Len škoda, že už mám toľko rokov. Ale určite sa tu nájde niekto v mojom veku, že nie som taká stará?

Z hľadiska: sme tu aj starší

T.P.: Aj starší? Tak potom fajn.

E: Čo vy a Harry Potter?
T.P.: Ja som s Harrym, hlavne teda s Hermionou, vyrastala. Tak ako ona pri tom vyrastala.
Je fakt, že ja som už bola pomerne stará krava. Mala 18 rokov, keď som dabovala prvý diel, kedy ona mala koľko? Desať? Jedenásť?
A vlastne až, vy viete určite všetko, čo sa týka termínov, teda kedy.... koľko prešlo? 10 rokov? Medzi prvou a poslednou časťou filmov?
Takže desať rokov sme spolu strávili, priebežne. A je fakt, že keď ma zavolali na dabing, tak som vôbec Harryho Pottera nepoznala. Neviem vôbec, do akej miery bol preložený, či už bol preložený a populárny u nás, kým sa dostal do kín.

Z hľadiska: tri diely boli

T.P.: Už boli 3 knihy vonku, výborne, tak tie ma úplne minuli. Ale pretože dabing v takýchto filmoch prechádza veľmi prísnymi pravidlami. Je na to človek zo zahraničia, ktorý na to dohliada, aby všetko bolo presné a v poriadku. Aby sme si nič nevymýšľali.
No a odporučili nám, že by bolo fajn, aby sme sa nejakým spôsobom cez tie knihy s tým zoznámili. A potom, čo som videla prvý diel, tak sa ku mne dostala prvá kniha a odvtedy som sa tešila na každú ďalšiu, lebo mňa to hrozne bavilo.
Veľa ľudí sa mi smialo, ale aj tak ma to hrozne bavilo.

G: Máte nejakú obľúbenú postavu, alebo obľúbený diel?
T.P.: Nemám obľúbený diel. Čím to išlo ďalej, tým to bolo zábavnejšie a napínavejšie.
Najobľúbenejšia postava, tak to bol Dobby. Keď zomrel, tak to bolo pre mňa smutné. Normálne som plakala.

Z hľadiska: On žije!

T.P.: Kde žije?

Z hľadiska: Tu je!

V tú chvíľu prišiel z hľadiska na pódium aj Dobby!


G: Čo vás upútalo na svete Harryho Pottera?
T.P.: Ja som vždy mala rada zázraky, čary, mágiu... a (vtedy si Táňa všimla, že Dobby nemá ...)

T.P.: Kde má ponožku?
Ibaže by som mu dala svoju. Inak bude otrok a to vôbec nie je pekné....

Dáva ponožku Dobbymu.



T.P.: Ja mám rada zázraky a triky. A vždy som to chcela vedieť. Bolo by to strašne fajn, keby sa u nás niečo také učilo. To by ma dosť bavilo.
A úplne mega zážitok, ktorý každému odporúčam. Keď sa mu podarí. Keďže ja veľa cestujem a hrozne ma to baví, tak bola som v Orlande v Amerike a tam je niečo ako Disneyland. A tam otvorili práve v to leto, keď ja som tam bola, celý obrovský zábavný park Harryho Pottera.
Tam je kópia všetkého, čo poznáme. Od toho rušňa vlaku, až po všetky domčeky, všetky...tá dedinka a úplne najviac bola tá husenková dráha vo vnútri, ktorá spájala 2D, 3D, 4D úplne všetko.... No všetko tam bolo od dementorov, až po metlobal...
A keby ste mali náhodou cestu, tak choďte. Lebo ak máte radi Harryho Pottera, podľa mňa aj tí čo nemajú radi, tak aj tí musia byť nadšení.

E: Ja by som sa chcela vrátiť k tým knižkám. Teda či máš dočítané všetky časti?
T.P.: Dočítala som poctivo všetky, aj keď je fakt, že mi bolo ľúto, že to končí. Pretože to bolo moje obľúbené vianočné čítanie.
Aj som si oddýchla, aj som sa zasmiala.
Fakt ma to bavilo.
Akože myslím si, že to napísala veľmi dobre. Ja, čo sa týka takýchto vecí, som čítala Terryho Pratchetta, ale dá sa povedať, že som trošku laik do tejto literatúry.
Upírska ma bohužiaľ obišla úplne (toto vyhlásenie zožalo v sále potlesk).
Som myslela, že po tomto na mňa pohádžete, čo máte po ruke.
Aj napriek tomu, že som musela tiež dabovať tú nešťastnicu bez mimiky (zožalo ešte väčší potlesk).

G: Čo vy a Hermiona. Máte nejaké spoločné črty?
T.P.: Mali sme spoločné črty, tie nepríjemné zo ZŠ.
Ja som bola vždy tá, čo všetko mala našprtané. Sedela som v prvom rade, furt sa hlásila. Keď moji rodičia videli prvý diel, pretože ich tiež bavia takéto veci, rozprávky a tak, tak hovorili, že to som celá ja z detstva.
Ale ja žiadne kúzlo bohužiaľ neovládam. To je asi všetko čo máme spoločné.
A túžbu po kamarátoch, to tak normálne. Nič extra.

E: Mňa by zaujímalo, či je vo svete HP ešte nejaká vec, čo vás zaujala, teda okrem tej mágie.
T.P.: Kúzla sú úplne že top. Lebo to by sa nám tu zišlo všetkým.
A ešte by sa mi zišlo to lietajúce auto. To by mi pomohlo, keby som ho mala hlavne iba ja. Aby sme sa tam hore nezrážali a myslím, že by mi to veľmi uľahčilo život.
A ešte by som chcela mať ten plášť. To by bolo super. Plášť, taký že dám si a nik ma neuvidí.
Inak všímate, že normálne je na mne vidieť, že som to videla?
Sama si hovorím, že koľko si z toho pamätám?
Ale je fakt, že teraz to išlo v telke a keď som varila, pozrela som na to.
Je to podľa mňa tak pekný svet, a tak zaujímavý a pútavý aj pre nás. Toľko vecí by sme z toho chceli mať aj my, že toto bude aktuálne stále a dúfam aj pre naše deti.

G: Aké to je počuť svoj hlas spätne nadabovaný?
T.P.: Žiadne.
Ja to vôbec takto nevnímam. Jednak preto, že ja keď som na to šla do kina, tak som šla na originál, pretože nebudem chodiť na dabované veci.
Ale v telke to šlo nadabované. Ale tým, že to bolo už dosť dávno. Dva roky, kedy bol dabovaný posledný diel?
Mne sa deje toľko v živote, že pre mňa už týždeň bol dávno.
Tak pred dvomi rokmi to mi príde hrozne dávno.
Ja teraz sa už s tým nestotožňujem. A, že by som si sadla, všetkých utíšila, že ticho zaznie môj hlas!?! Tak to vôbec nevnímam.
Vnímam príbeh, nie to, čo som to tam povedala.

E: Ja by som sa chcela spýtať všeobecne k dabingu, ako to prebieha pri veľkofilmoch?
T.P.: Veľkofilmoch? Hm, je pomerne veľký rozdiel medzi dabingom veľkofilmu, takým čo ide do kina, a medzi tým, čo sa vysiela v televízii.
Vo veľkofilmoch je to prísne a veľmi sa to skúša. Snaží sa to urobiť ako keby čo najlepšie.
Predsalen na tom plátne majú ústa tri metre a každý si všimne, každú nedokonalosť.
Plus celý ten dabing ešte podlieha tomu, že sa to posiela do zahraničia do štúdií, kde nám síce nič nerozumejú, ale podľa melódie si to počúvajú a to, čo sa im nepáči, nám vrátia na prehranie.
A čo je pre nás dosť peklo je, že oni nám to posielajú, aby sa zabránilo tomu, že sa to stiahne a zavesí na net, alebo niečo podobné, tak nám to posielajú totálne zašifrované. To znamená, že my vidíme v lepšom prípade iba obrysy, cez celé je nejaké logo.
Čiže my keď to robíme, my to vôbec dobre nevidíme, častokrát sa človek orientuje len podľa toho zvuku a ako sa tvári.
Alebo robia nám také srandy, že cez celý stred je nejaký kód a my vôbec nevidíme, kedy otvárajú ústa a tak ďalej.
A žiadne triky tam nie sú. Oni to posielajú bez trikov, a je to naozaj také, že my dostaneme úplný polotovar. Aj pre nás to bolo veľmi zaujímavé, vidieť film v konečnej verzii so všetkým, ako tam patrí.
Pretože tam nie je ani hudba, tam nie je nič. Je to niečo, čo by si niekto normálne vôbec nepustil.
To sa nedá pozerať dlhšie ako dvanásť sekúnd.
Ale keď už to dajú všetko dohromady, tak je to bomba.
No a robí sa to naozaj po jednej vete. Poctivo. Pustí sa jedna veta a tá sa naskúša. Tam nejde o to, aby sme si my šli nejaké exhibície. Ale ide o to, aby sme sa čo najlepšie stotožnili s hlasom toho, kto to hrá. Nejde o to, ako to tá Pauhofová urobila. Ale ide o to, ako to tá Emma hrá. Čo tá Hermiona je. Byť čo najviac ňou.
A keby to tak nebolo, oni nám to aj tak vrátia a budú nás trápiť až kým...

G: Aké to bolo dabovať 11 ročnú Hermionu, keď vy ste už bola dospelá?
T.P.: Inak prečo mi vykáš?

Za potlesku v sále si Ginny a Táňa potykali.


T.P.: No pre mňa to bolo smiešne, pretože ja som vôbec nechápala, že ako je...
Totiž, mňa to vždy nejak míňalo. Ja som začínala s dabingom, keď som mala sedem rokov a až do svojich pätnástich rokov som dabovala väčšinou malých chlapcov. Šesť až deväťročných.
A keď už som si konečne myslela, že už mám osemnásť. Keď už som sa prehrala do niečoho takého dospelejšieho. Vtedy prišla Hermiona, ktorá ma úplne jasne vrátila o niekoľko rokov späť.
A nevedela som vôbec prečo. Keď ja už mám taký dospelý hlas no tak... evidentne nie.
Ale toto som riešila tak prvé tri vety, alebo prvé dve slučky a potom už to bola .. no zábava to nebola prvý diel.
Pretože to si pamätám, že som točila Kruté radosti a nevedeli sme nájsť vhodný termín. Tak jediný bol v noci po natáčaní. Ja som prišla do štúdia, bolo asi 11 hodín, robili sme do asi štvrtej ráno. Unavená som bola jak pes a odtiaľ som šla rovno točiť.
Ale tak snáď sme to nejak zvládli. Dôležité bolo napozerať si ju, zistiť čo je ona zač a akým postupom ona hrá.
V prvých častiach prehnane artikulovala, bola taká malá, taká veľmi snaživá, išlo o ten charakter.
Ešte aj to je zvláštne, že pri týchto veľkofilmoch to nahráva každý sám.
Keď sa nahráva normálny dialóg, môže sa aj každý sám, ale to je časový luxus, ale väčšinou je tam ten partner v štúdiu a vediete ten dialóg s ním. Pozeráte sa pri tom na telku. Tu je iba plátno a vy.
A tým pádom ako keby chýba tam taká, že vlastne každý si ide to sám a reaguje na to, čo počuje v slúchatkách. Pretože naozaj každý je tam po jednom a až ten výsledný efekt, až keď to zmixujú, tak sa to všetko spojí.
Je to náročnejšie samozrejme, pretože vždy sa lepšie vedie dialóg s niekym koho počujete naživo.

G: Ako si sa dostala k dabingu Hermiony? Bola si niekým oslovená?
T.P.: (Chvíľka spomínania...) tak ako všetky tieto filmy, ktoré idú do kina, ktoré sa dabujú, človek musí prísť na hlasové testy.
To znamená: oni povyberajú nejaké scény, zopár scén z toho filmu sa nahrá.
Vždy zavolajú každého, a pošle sa to do tej spoločnosti. A tam v Amerike, Anglicku a tak ďalej, podľa toho odkiaľ ten film je, tak tam si ho vlastne vyberú, že kto to bude, kto bude ten hlas.
A potom už len zavolajú.
No tak si to ty, tak ideš!
Jednoduché.

G: Ako dlho trvá príprava dabingu pre takýto veľkofilm?
T.P.: Moja?

Ginny: Áno.
T.P.:Čo to znamená?

G: Ako dlho trvá vyrobiť ten dabing? Odkedy sa začne nahrávať, až kým sa to dostane do kín?
T.P.: Jáj, takto. Tak to vôbec si nepamätám, lebo viem že každý... no v štúdiu je každý podľa toho koľko toho musí narozprávať, a potom oni to mixujú a ide to do kina. Väčšinou ono tá robota je rýchlo dokedy musí byť hotová. Dokedy musí byť odovzdaná. Ono sa to potom všetko posiela znovu na odsúhlasenie.
V dnešnej dobe všetko po internete fičí rýchlo. Ono toľko času na to netreba, ale neviem presne povedať, či je týždeň alebo viac. Ono totižto všetko závisí od distribútora, ktorý si povie, kedy ten film do kín nasadí.
Takže neviem to presne povedať.
Ja viem, či som v štúdiu strávila hodinu, päť hodín, desať hodín... Ale, že čo sa s tým deje potom?
Ja väčšinou nemám ani čas na tie premiéry ísť.
Takže ja ani nezistím, či tá premiéra bola.
Takže neviem to nejak vyrátať.

E: Ja som sa práve chcela spýtať k tým premiéram, lebo v zahraničí je z toho vždy veľké haló, a ja som párkrát aj v novinách videla, že aj u nás sa niečo také robilo.
T.P.: Bola som na slávnostných premiérach samozrejme, ale nijakým spôsobom som...
Ja to mám nejak obmedzené časovo, musím sa naučiť trošku niekedy aj si to užiť. Takže nebola som na týchto (HP) premiérach.
Viem, že na jednotke som bola.
To bolo tuším v Istropolise, ak to bola premiéra. Ale to už je teda pomerne dávno.
A ostatné? To som sa išla pozrieť do kina normálne, hlavne to nebolo s dabingom.
Akože viem, že keď natočia Harry Potter ďalší diel, tak to je obrovská udalosť.
A tuna je to tiež udalosť. Ale tu nemá zmysel robiť okolo toho nejaký cirkus. Pretože, kto je zvedavý na nás?
Akože teraz ste veľmi láskaví, že ste ma sem zavolali. Ja si to naozaj veľmi vážim.
Ale normálne si myslím, že dôležitejšie je tam to kino a nie tie hlasy.
Samozrejme, že keby sem prišiel Daniel, Emma alebo hocikto... alebo keby prišla Rey Fans. To ja by som sa tiež išla pozrieť hneď.
Ale tam to má úplne inú kvalitu tá premiéra, keďže tu šlo len o to dať tomu tú zvukovú stopu.

G: Spoznal ťa niekto práve cez Hermionin hlas?
T.P.: Spoznal, hej spoznal.
A ešte vynikajúce bolo taká moja „obľúbená“ relácia, že Teleráno. Tam sme práve v rámci proma Harryho Pottera, už neviem ktorého dielu, sme mali ísť.
Ja som už práve v tú dobu bola tretiečka, alebo štvrtáčka na VŠMÚ.
Čiže chodila som na vysokú, už som cítila, že už som taká veľká. Už aj film som mala za sebou a tak ďalej.
Vtedy tam boli „perfektní“ moderátori, ktorí vôbec nikoho nepočúvajú. Vôbec nevedia koho tam majú a celý čas sa príjemne usmievajú a robia tam také šu – šu – šu, aby ľudia pri telke o piatej ráno boli celí veselí.
No a ocitla sa tam naša trojka, ktorá dabovala Harryho Pottera.
Bola tam vynikajúca pani, ktorú nebudem radšej menovať, ktorá sa ma pýtala:

„Táňa Pauhofová, to je úžasné, ty si tak krásne nadabovala tú Hermionu, ja si myslím, že ty máš herecký talent. Nerozmýšľala si nad tým, že by si išla študovať konzervatórium?“
„Tak keby som sa ocitla tak desať rokov dozadu, tak možno áno. Ale teraz už naozaj nie.“


Takže áno, pani ma spoznala a určite bola hrozne rada, že ma tam má.

G: Niekto by ťa mohol hodnotiť aj ako detskú herečku, venuješ sa tomu už od malička. Vedela si už vtedy, že sa chceš stať herečkou?
T.P.: Ja som vždy vedela, že nechcem byť herečkou!
Vždy som chcela ísť na súdne lekárstvo na patológiu. Až do maturitného ročníka som bola presvedčená, že zo mňa bude patológ. Takže to herectvo, ako iné decká chodili na futbal, tak ja som chodila hrávať a dabovať.
Ale vôbec to nebolo také, že toto raz bude moja kariéra. To vôbec nie.

G: Neľutuješ rozhodnutie, že si sa nestala patologičkou?
T.P.: Občas hej, ale zároveň si hovorím, že ono istým spôsobom pitvám aj ja. A verím tomu, že nejakú dobrú patologičku si niekedy raz zahrám.
Lebo totižto moja mama ona chcela, aby som ...
Jedným dôvodom bolo, že herectvo som mala zakázané.
Tak ono už väčšia motivácia sa ťažko hľadá.
Moja mama si vymyslela, že by bolo ideálne pre môj život, aby zo mňa bola právnička. A ja som aj nultý ročník navštevovala v Brne na Masarykovej univerzite právo, kde som definitívne pochopila, že „tudy cesta nevede“.
A tak ako sa mi stalo, že som mohla tej mojej mame splatiť dlh, tej jej krivdy, že z jej dcéry sa právnička nestane, že som jednu jej zahrala. A myslím, že jednu z najlepších práve v tom Horiacom kri.
Tak možno sa mi raz podarí, že si takto aj sebe splatím a bude to nejaká perfektná súdna lekárka. To by ma bavilo.
Mňa totižto vždy bavilo, že čo je vo vnútri a ako to podlieha rozpadu. Pre mňa je to fascinujúce.
Takže v tom je tiež veľká fantázia.
Ale inak som normálna.

E: Ktorý projekt bol pre teba prvý, v ktorom si účinkovala a ktorý je tvojmu srdcu najbližší?
T.P.: Prvý? Ako... No... nepamätám si.
Pretože ja som začínala, keď som mala sedem rokov a začínala som v detskej rozhlasovej dramatickej družine. Takže my sme nahrávali rozhlasové hry a odtiaľ si nás brali ako decká do hocičoho, čo potrebovali.
Odtiaľ brali decká aj do dabingu, mnohokrát som sa dostala do dabingu, keď som mala ani nie osem a dabovala som nejaké detské rozprávky, ale to už si nepamätá aké.
Potom viem, že prišla Alica v krajine zázrakov, tak to som robila nejaký veľký seriál.
A odtiaľ si ma našli, keď som robila toho Škriatka. To som mala desať rokov.
Takže takýmto spôsobom to boli nejaké moje prvé dotyky s tým a ... no najviac mi prirástol k srdcu, na čo si s láskou spomínam, to boli práve tie Kruté radosti, lebo to bol môj prvý celovečerák.
A hlavne to bol môj prvý film od okamihu, kedy som sa ja rozhodla, že toto chcem robiť. Takže pre mňa to bolo samozrejmé.
A ešte potom pod tlakom, že to robiť nesmiem. Lebo maminka tým nebola veľmi nadšená.
Takže pre mňa to bolo veľmi zlomový a ako keby, taký dôležitý projekt.

G: Kto z tvojich hereckých kolegov v tebe zanechal najsilnejší dojem?
T.P.: Ťažko povedať, pretože ja som mala strašné šťastie na ľudí, s ktorými som bola. A každý je pre mňa niečím výnimočný. Každý má inú energiu. Ja sa so svojimi kolegami veľmi rada stretávam a zažívam s nimi nové veci. Takže neviem vytrhnúť jedného.
Viem že v Čechách sa vždy rada vraciam k Ivanovi Trojanovi, Karlovi Rodenovi ... To sú, ako keby, moji priatelia.
Ale ťažko povedať.
Tu mám Ďusiho Bárcza, Ľuba Kostelného, Janku Oľhovú... Hercov, ktorých si veľmi vážim, ktorých mám rada. Rada s nimi hrám. Ale nedá sa fakt vypichnúť jedno meno. To je príliš ťažké.

E: Ja by som sa chcela spýtať na tvoju spoluprácu s HBO? Ako to tam vyzerá? Bude niečo ďalšie?
T.P.: V HBO to vyzerá veľmi dobre.
Bodaj by niečo bolo!
Pre mňa táto spolupráca bola parádna tým, že HBO je, ...neplatia mi za reklamu, vravím to sama za seba. Oni si dávajú záležať na projektoch. A robia to, čo ja mám rada, a to je poctivo.
Preto ja, ako keby som tu tak pomenej vidieť. Pretože ja mám stále pocit, že netreba byť všade a treba si vedieť vybrať a mať dôvod prečo niečo idem robiť.
A mám pocit že tu sa stále hýbeme na takej podpriemernosti až priemernosti.
Lebo to stačí.
Pretože ľudia na to kukajú, tie čísla tam sú a každému je úplne jedno, akú to má hodnotu a čo to vlastne je, čo sme nútení pozerať.
Aj keď na jednej strane vďaka Bohu za to. Ľudia začali chodiť do divadla. Tí čo majú už toho dosť.
To je super.
Ale je fakt, že pri HBO sa stalo to, že ja som naraz mala to šťastie byť na mieste, kde tým ľuďom na tom záleží. Kde iba „niečo“ nestačí. Kde sa veci robia poctivo, kde na veci sú peniaze aj čas. Čo je vzácne v túto dobu.
Preto hovorím, že ak by bola nejaká spolupráca možná aj naďalej, ja šťastnejšia byť ani nemôžem.

G: Ktorú hru, v ktorej v divadle práve teraz účinkuješ, by si odporučila divákom?
T.P.: Ja vždy sa snažím, ako keby, odporučiť veci na základe toho, ako toho človeka poznám. Čo má rád.
Pretože výhoda toho nášho divadla je, že tam si podľa mňa každý niečo nájde. Že to národné je pomerne širokospektrálne.
Je tam naozaj aj pre tých, ktorý si chcú naozaj len oddýchnuť a nemyslieť, lebo to bolí. Až po také, kde sa naozaj vyžaduje aktívna mysliaca účasť diváka. Tie mám ja najradšej.
Ale také budem asi ťažko odporúčať niekomu, kto chce len prísť a od smiechu cikať do stoličky. No to prosto nejde.
Poslednú, čo sme mali, je podľa mňa premiéra výbornej veci. Ja ju odporúčam, pretože ja ju mám rada a sú to Láskavé bohyne od Johnatana Littella. Je to síce o najväčších zverstvách druhej svetovej vojny, akože áno, ale je to vzácne a výborné a podľa mňa to stojí za pozretie.
A Marxov Kapitál, sme robili teraz v divadle Arena. To je taký punkový koncert.
Ale ja si myslím že ísť do toho divadla, dať tomu šancu, že to nie je úplne zbytočné.

E: Keďže sa blíži letná prestávka, plánuješ nejaké seriály, hry, alebo ako využiješ toto voľno?
T.P.: Prestávka určite bude. Musí byť. To som sa naučila pred dvomi rokmi. Pred tým než nám začne nová sezóna si treba trošku oddýchnuť. Keďže ja fakt milujem cestovanie určite sa nejakú cestu vyberiem. Teraz idem budúci týždeň do Južnej Kórey. Tam sa veľmi teším.
Rozmýšľam Vietnam, Kambodža, niekam pôjdem a predtým ešte mám niečo, čo by som rada natočila v Čechách.
A potom začne znovu sezóna a bude september. Tak to nejako letí.
Potrebovala by som nejaké to kúzlo, ktoré by čas celý spomalil.

Z hľadiska: Časovrat?

T.P.: Toto! Kde to zoženiem?

Jeden jej priletel z hľadiska. Zabalený v malej škatuľke.



T.P.: Ďakujem, to je úžasné. Tak ja si to na chvíľku požičiam.

Z hľadiska: To je darček.

T.P.: Ďakujem. Takže mám to vyriešené.

E: Poďme ešte naspäť k Harrymu Potterovi, ktorá fakulta je ti najbližšia, alebo do ktorej myslíš, že by ťa triediaci klobúk zaradil?
T.P.: Mňa by zaradil do Bystrohlavu, to je jasné. Keby som mala desať tak idem tam!
Ale mňa fascinuje najviac to, čo je ľudské a ľudské nie je vždy iba to, čo je dobré. To znamená. akože to pôsobí dobre. Ja by som sa podľa mňa išla infiltrovať do Slizolinu.
Pozor infiltrovať!
To nie je to isté, ako byť tam s radosťou. A možno by som sa snažila pochopiť niektoré veci.
Ideálne by bolo pre mňa každý rok stráviť v inej fakulte, lebo každá fakulta podľa mňa mala niečo výnimočné. A tým pádom by som z každého mohla zobrať to najlepšie. To by sa mi páčilo.

G: Ako sa ti páči na SlavCone?
T.P.: Ja som absolútne nadšená. Ani som netušila, že niečo takéto vôbec je.
Ty si spomínala, že ešte je ďalší takýto ... a to je pre mňa úplne že fascinujúce.
A ja sa ešte pôjdem poobzerať, lebo mne sa strašne páčia aj kostými aj všetko, je to tu také čarovné. Úplne iná krajina, ako je tam vonku – také upršané niečo – a tu to proste úplne žije. Je to super.
To je každý rok?

Hlasy z hľadiska: Áno.

T.P.: Toto je ktorý ročník?

Hlasy z hľadiska: ôsmy.

T.P.: Kde som ja bola doteraz?






A potom nasledovali otázky z hľadiska:

Aká je tvoja najobľúbenejšia hláška Hermiony z Harryho Pottera?
T.P.: Hmm, to by som si musela znova napozerať, aby sa mi nejaká ... hmm toto si fakt nepamätám, taká čo by mi utkvela v pamäti, ktorá by bola iná ako ostatné ... prepáč.

Ja som len chcela vedieť, lebo Emma Watson má svoju obľúbenú: „Mohli ste skončiť mŕtvy, alebo horšie: byť vylúčení!“
T.P.: Áno, ale zasa ona... predsalen pre niekoho, kto to hrá je to oveľa intenzívnejšie. Myslím si že hlavne pre nich troch, ktorým to zabezpečilo živobytie aj ich vnúčatám a strávili s tým úplne inak tých desať rokov, ako sme strávili my. Tak jasné, že oni musia mať také spomienky a také zážitky, proste parádne veci, že toto o takom niečom sa nám nesníva. Toto bohužiaľ.
Ja by som urobila také, že keby mohlo byť také nejaké stretnutie Harry Potterov z celého sveta. Vieš spraviť, proste Harry Potter bol kade tade, a že by sa to aj s vami, ľuďmi ktorí to majú radi, že by tam prišli aj ľudia, ktorí robili tie hlasy v rôznych v krajinách. To by bolo zaujímavé. Vieš, že sa s nimi stretneme. A možno raz ...
Keby niečo zavoláme sem...

Prídeš aj na budúce?
T.P.: Rozhodne áno.
Keby som nemusela ísť teraz robiť do divadla, tak tu aj ešte zostanem.

Spomínala si čítanie T. Pratchetta, tak by ma zaujímalo či si čítala ďalej niečo od Kulhánka alebo akúkoľvek fantasy, sci – fi, či seriáloch čo ťa bavilo.
T.P.: Kulhánka som čítala, ale to už je dosť dávno.
Ale je fakt, že ja som sa potom dostala... a teraz mám doma tak veľa kníh na literatúru faktu, ktorá ma začala zaujímať. Že som sa od tej fantázie dostala ako keby sem do tohto reálneho a do toho, čo bolo. Ale to neznamená, že sa k tomu rada nevrátim. Pretože tým, že ja fakt milujem čítať a veľa čítam, tak ako keby stále nejaké veci zháňam a hlavne ku mne prichádzajú.
Ľudia mi strčia knihu do ruky, že čítaj to je dobré.
Takže verím, že takto sa nejako k tomu znovu dostanem.

Pamätáš si nejaké kúzla?
T.P.: Vingardium Leviosa, Lumus bolo svetlo, Avada Ked... to sa nesmie hovoriť.
No napokon už tieto tri celkom dobré, roky idú, že...

Keby si bola Hermiona, vybrala by si si Rona naozaj?
T.P.: Rozhodne nie.
Mne sa páčil strašne, keď tam bol ten pohár a prišiel tam taký ten Srb!

Opravenie z hľadiska: Bulhar!

T.P.: Bulhar! Tak ten sa mi páčil. Ten bol taký, že perfektný.
A Ron? Zase si hovorím, že si asi zvykli na seba.
Nie toto nie je môj typ.
Ale ja nie som Hermiona, takže...

Máte vy traja čo ste dabovali Harryho, Rona a Hermionu nejaké kamarátsky vzťah?
T.P.: Samozrejme, základ je, že my sme tuna taký malý piesoček, čo sa hráme na akože, niekto to nazýva smiešne že showbiznis, alebo čo ja viem čo. Je to proste malé pieskovisko, čiže každý každého pozná a my sme vlastne, je fakt že Harryho v prvých dvoch častiach daboval niekto iný ako ho daboval potom. Daboval ho chlapček, ktorého nepoznám. To bol naozaj niekto, kto mal okolo desať jedenásť rokov.
Ale so všetkými ostatnými, v tom dabingu sa stretávame. Vyrastali sme spolu, takže jasné, že kamaráti sme.
Dokonca vieme dobre, že s tým koho-netreba-menovať som osem rokov žila. Takže áno, poznáme sa.

Mohla by si nám povedať nejakú hlášku ako Hermiona?
T.P.:Tohto som sa presne bála. Potom si hovorím, že super, už som tu nejaký čas a nikto sa to ešte nespýtal. Ale si tu „badmanka“.
Nie, nemohla.
Ja ti to poviem prečo.
Lebo toto je presne to, čo som vysvetľovala. Lebo ja som sa nestala Hermionou. Ja som každý zvuk, čo išiel bol pre mňa napočúvaný a keby sem prišla Emma a zahrala niečo z Hermiony, tak ja to ako keby v tom najlepšom sa priblížim k nej v slovenčine.
Ale to nejde o to, aby som tu ja teraz kreovala nejakú postavu. Ja som sa naozaj snažila byť ňou. A už je to dva roky, čo som ju videla naposledy takto intenzívnejšie, takže prepáč aj v tomto musím sklamať, že nebudem tu teraz akože schválne skúšať nejaké intonácie, lebo budeme všetci smutní a sklamaní.

Ja som šiel teraz na film Noe hlavne preto, že opäť bolo teba počuť na Emme. Tak sa chcem spýtať, či nám môžeš povedať v krátkosti niečo o tvojom stretnutí s ňou po skončení Harryho Pottera.
T.P.: No, prebiehalo to tak isto, ako pri Harry Potterovi, že si ma zavolali.
Ono to totižto väčšinou tak býva, že ten herec nejakým spôsobom ten hlas je stotožnený s tým hercom, vždy ho volajú. Ale takisto som musela prísť spolu s ďalšími mojimi kolegyňami na hlasovú skúšku.
V Amerike zistili, že asi to je tá, čo tam bola aj predtým. Tak si povedali, že nechajme.
No a bola som veľmi milo prekvapená v tom, že naraz aj ja som bola zvyknutá na tú jej jednu polohu, že naraz bola taká, ako keby dsopelá... že už som sa s ňou mohla inak hrať. Aj keď to je tá istá herečka, jej prejav.
Bála som sa, aby to nebol pre mňa znovu ten hlas Hermiony v niečom inom. A bolo to pre mňa zaujímavejšie, čo som bola rada.
Nie zaujímavejšie, ako Harry Potter, ale zaujímavejšie, ako som očakávala.

Keď raz budeš mať deti pustíš im Harryho Pottera so svojim dabingom, alebo počkáš kým budú rozumieť a pustíš im ho v originál verzii? Či sa budeš chváliť?
T.P.: Chváliť sa určite nebudem. To ja nerobím.
Ale vieš, ako to spravím?
Najprv im to budem do nemlátom, kým nebudú vedieť anglicky, púšťať v slovenčine a potom im to budem púšťať aj v angličtine. Budú mať aj aj.

Z hľadiska: Možno to už v angličtine nebudú chcieť.

T.P.: Možno naopak o to skôr sa naučia anglicky, bude to dobrá motivácia.

Aké je miesto, ktoré máš najradšej na svete?
T.P.: Ja neviem sa vysporiadať s tým, že by malo byť jedno najlepšie. Ja mám veľa skvelých a výnimočných, každé inak. Pre mňa od Izrael, Kuba, všetky tieto ako keby v rámci Európy je milión miest. Tatry naše sa mi páčia.
To nie je o tom, že je jedno miesto najlepšie. Pre mňa je najlepšie v daný moment to na ktoré sa najviac teším do budúcna. To je teraz Kórea, Kambodža, Vietnam. Proste tie ďalšie všetky. Južná Amerika... Plánov kam chcem ísť je veľmi veľa. A chcela by som sa ísť pozrieť tam kde som ešte nebola. Do Austrálie, tam som ešte nebola. Inak to mám ešte celkom slušne pochodené a ešte budem chodiť ďalej.
Mňa baví to objavovanie, tá samotná cesta. Pre mňa je to dobrodružstvo, spoznávať nové veci, robí ma to oveľa trpezlivejšou a otvárajú sa mi veci, že dostávam nadhľad.
Lebo, keď som dlho tu tak, ako keby cítim, že tu sa riešia také banality.
A preto aj vy máte tú fantáziu, aj vy cestujete.
Človek z toho tvrdého, čo tu na nich padá, potrebuje niekam ísť, kde má z toho radosť a to je primárny dôvod, prečo ja cestujem.
Takže nie je to ani o tých miestach.
Takže najlepšie bolo tam a tam...? Nie, bolo tam úžasne a rovnako úžasne bolo v Nórsku na fjordoch.
Každé bolo niečím výnimočné. Inak.

Je nejaká literárna, filmová, historická alebo iná osobnosť, ktorú by si si rada zahrala?
T.P.: Všetky, ktoré mám sú muži.
Toto je u mňa čudné, že ja som vždy chcela ... všetky najlepšie postavy sú mužské, s tým sa musím zmieriť. Ja som vždy chcela hrať Jaga, Richarda III.
Chcela by som hrať Edgara A. Poa, Oscara Wilda, .... no je ich veľa.
Jamesa Bonda, toho by som chcela.

A čo tak Bond girl?
T.P.: To už nie je Bond!
To je akože nejaká čupka, čo tam dojde na dobrom aute...
Ale byť Bond má úplne iné kvality.
Ešte som nevygenerovala ženskú postavu, ktorú by som chcela hrať.

Aké sú tvoje obľúbené knihy, film ...?
T.P.: Obľúbené nemám. Ja mám obľúbeného Edgar A. Poa. Bol vždy niečím fascinujúci a vždy som mala rada všetky jeho príbehy, niečo krásne...
Ja mám vždy niečo iné obľúbené z daného obdobia, v ktorom žijem, čo ma baví a zaujíma.
Aj filmy sú na tom tak, že neviem povedať jeden.
Poviem jeden a vzápätí ma napadne ďalších xy.
Takže zase taká ťažká otázka, čo neviem odpovedať.
Z tohto obdobia, ako čo žijem teraz tak ma veľmi bavila kniha Zigmunda Baumana Modernosť a holokaust. To je zaujímavé.
Seriál, ktorý ma veľmi bavil bol Hannibal. Ten sa mi strašne páčil.
A film taký čo mňa dostal tak to bolo La grande blelezza.
Tak to je prvá voda. Ale tak.
Základ je, že ja nemám predsudky. To znamená že si rada pozriem tie veci.
Veľa vecí sa mi páči a k niektorým som si naozaj nenašla vzťah
Ale nehovorím, že niekomu sa páčiť nemôžu.
Nemám predsudky, ale už teraz viem, že niektoré veci nie. Ale tiež som tomu dala šancu, ako tá Bella.
Alebo som bola nútená, že som s ním musela stráviť nejaký čas. Ale do kina by som na to nikdy nešla.


Ďakujem Vám všetkým za pozornosť. Táni Pauhofovej za odpovede. Ginnôčke Simonnovej, Elendilke a týmu SlavConu za organizáciu, Petraele za ochotu fotiť a zdrojom za zdroj.
Dúfam, že ste dočítali až do konca. A ak nie, tak ani toto nečítate. Tak potom je všetko tak, ako má byť!





Viac fotiek nájdete v našej Galérii v albume Rozhovor s T.Pauhofovou (SlavCon 2014)


Zdroj: moje uši na SlavCone, wikipedia


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Prváci si na Rokfort musia doniesť 3 pracovné habity.
CITÁTY
Ten chlapec vidí veci zvnútra Veď-Viete-Čieho hada. Potter si očividne neuvedomuje, čo to znamená, ale ak ho Veď-Viete-Kto posadol...

Alastor Moody
HP5: Fénixov rád
(kap. 22, str. 474)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018