Poviedka:
Pridaná: 4.2.2012, 18:16:16
Čítaná: 1840×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Napíš fan fiction poviedku zo sveta Harryho Pottera za použitia všetkých týchto slov: - kentaurina (niečo ako konina); (Ocean Dream) - pľundrovať (hovor. expr. ničiť, nivočiť, plieniť, pustošiť: nerozvážne pľundrovať prírodu); (Sedo) - fázového (presne takýto tvar); (Lukinčok) - handrkovanie; (Mei) - cheilognathopalatoschisis; (ťažký vrodený ráštep hornej pery, čeľusti a tvrdého podnebia, označovaný tiež ako rictus lupinus, „vlčí pysk“ ) (Aliyz) - „Egocentrik“ (presne tento tvar, v úvodzovkách – je jedno či to bude priama reč, alebo irónia) (Peterka)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Súťažná poviedka: 1 » Podozrenie (Dominika Black-Oldman) 2 » Pokazený časovrat (Raniya) 3 » Kreatúry, amatéri a bezverci (Aurora Brook) 4 » Rokfortské klebety a iné (Lussy Noir Meteour)

Bolo krásne májové popoludnie. Slnko svietilo a odrážalo sa na hladine Rokfortského jazera. Študenti, ktorí už mali po všetkých skúškach, VČÚ aj MLOK-och oddychovali v tieni hradu a sústrastne sa usmievali na tých, ktorí sa ešte usilovne učili.

Na tom najlepšom mieste, kde bola najmäkšia tráva, priamo pri jazere, boli rozložení traja nerozluční priatelia. Boli siedmaci, preto sa nikto neodvážil ani len navrhnúť, aby to úžasné miesto niekedy uvoľnili aj pre niekoho iného.

Jeden z nich bol opretý o múrik, ktorý tam dovtedy nikdy nebol, a bol pohrúžený do nejakej knihy. Druhý ležal na rozloženom cestovnom plášti, tvár si zakrýval rukou a pohmkával si nejakú pesničku. Ten tretí nemohol obsedieť na mieste, stále sa obzeral, čo by mohol robiť. Raz vzal kamene a hádzal ich do jazera, inokedy len trhal trávu a rozhadzoval ju okolo seba.

„No tak, Peter, upokoj sa. Musíš pľundrovať tú úbohú trávu? Veď máme po skúškach, tak prečo si nervózny?“ znenazdajky sa ozval ležiaci chlapec. Mal svetlohnedé vlasy a v tvári vyzeral starší, ako v skutočnosti bol.

„Neviete.. neviete kde je James? P-prečo nie je s nami?“ odpovedal mu Peter protiotázkou, no vzápätí si uvedomil, ako to muselo vyznieť. „Ja teda.. myslel som si, že už aj on má všetko hotové,“ dodal, keď zachytil podozrievavý pohľad chlapca, ktorý si čítal.

„James pripravuje nejaké úžasné romantické prekvapenie pre Lily,“ povedal čítajúci chlapec, no znelo to, ako keby to hovoril s veľkým sebazaprením, ba až odporom.

„Sirius, teba musí veľmi škrieť, že si za celý máj, mesiac lásky, zbalil len dve dievčatá, že? Aj to len piatačky,“ ozval sa štvrtý hlas, stojac priamo za Petrom. Ten od úľaku pustil na zem práve vybratý prútik.

„James, nebuď na neho taký zlý. Veď ten posledný rozchod predýchaval až dva dni,“ povedal ležiaci chlapec s úškrnom.

„Veľmi vtipné, Remus, naozaj. Dusím sa smiechom,“ odvetil Sirius sucho.

„Ááále kamoško,“ povedal James priateľsky a prikročil k nemu. „Ten múrik tu predtým nebol, to si urobil ty? Pekná práca. Môžem si naň sadnúť?“

Sirius len prikývol a ďalej si čítal svoju knihu.

„Zdá sa mi to, alebo Sirius naozaj číta tak zanietene, že zabúda odpovedať?“ opýtal sa Remus, ktorý sa medzi tým postavil, oprášil si svoj cestovný plášť a sadol si na múrik vedľa Jamesa.

„Veru nezdá,“ odvetil James so smiechom.

„A čo to vlastne čítaš?“ opýtal sa Peter, ktorý stále stál na tom istom mieste.

„Nemyslím si, že by si to pochopil,“ povedal Sirius úsečne, „ale je to kniha rozoberajúca klady a zápory fázového prúdu. Celkom zaujímavé čítanie.“

„Aha,“ povedal Peter a ďalej si šiel hádzať kamene do jazera.

James a Remus sa na seba udivene pozreli a potom vybuchli do smiechu.

„Klady a zápory fázového prúdu?“ zopakoval James, no ledva mu bolo rozumieť. „To snáď nemyslíš vážne. Sirius, práve si zložil MLOK-ov a ty chceš byť muklovským technikom?“

„Podľa mňa hlavný dôvod spočíva v tom, aké pekné uniformy majú muklovské techničky,“ podotkol Remus, vyťahujúc z knihy Siriusovu záložku. Bola nepohyblivá, čo znamenalo, že tá slečna v plavkách a s kladivom v ruke je mukelka.

James vybuchol do hurónskeho smiechu, pri ktorom sa hodil dozadu. Avšak neuvedomil si, že sedí na múriku bez operadla, a tak veľmi šarmantne zletel dole.

„Čo to nevidím. Sám veľký James Potter zabudol, ako sa sedí?“ ozval sa chladný hlas. Patril chudému vysokému chlapcovi s čiernymi mastnými vlasmi. Bol sprevádzaný dvomi Slizolinčanmi.

Sirius v momente zaklapol knihu a bol na nohách, s prútikom v ruke. James sa medzitým zdvihol zo zeme a postavil sa vedľa Siriusa.

„Aha, Usmrkanec si našiel dvoch strážnych psov,“ odvetil James bez rozmýšľania. „Štvrtáci, to ešte ani nemajú VČÚ. No áno, tak tí ti veľmi pomôžu.“

„Obaja aspoň vedia chodiť, Potter,“ odsekol chlapec.

„Prišiel si sem kaziť vzduch? Vypadni,“ povedal Sirius výstražne a z prútika mu vyleteli iskry. „Ak si si nevšimol, ešte stále sme v prevahe. Musíš si zaobstarať ešte jednu gorilu a potom sa vráť.“

„Nehovor, Black. Ja rátať viem a nikde tu nevidím vášho prisluhovača Pettigrewa.“

Všetci traja sa pozreli smerom k jazeru. Peter tam stál a stále hádzal kamene do jazera, ako keby sa nič nedialo.

„Snape, znova to opakovať nebudem,“ začal Sirius a vyzeral už veľmi nahnevane. „Otoč sa a odkráčaj odtiaľ. HNEĎ!“

„No tak Black, na viac sa nezmôžeš? Už vieš iba jačať?“ naďalej vyrýval Snape. „Počul som, že ťa vykopli z domu, je to pravda?“

„Drž hubu,“ povedal James.

„Sirius, neurob niečo, čo..“ začal Remus pomaly.

„Lupinorictum!“ vykríkol Sirius. Z prútika mu vyletel hnedý záblesk a zasiahol Snapa do tváre. Horná pera sa mu zvraštila a pokrútila do zvláštneho tvaru.

„Sa tsotso sa´latíš, ´lack,“ kričal Snape, dotkajúc sa pery. Jeho dvaja spoločníci sa na seba zdesene pozreli a rozbehli sa smerom k hradu.

„Sstojste s´a´elsi!“ za kričal za nimi. „S tse´ou ssi to ešte vy´avím,“ dodal nenávistne a držiac si ústa odišiel.

„Paráda, Sirius,“ povedal Remus ironicky. „To musíš byť vždy taký egocentrik?“

„Egocentrik?“ opýtal sa Sirius. „Ako to myslíš, Remus?“

„Myslím, že ho štve to, že kvôli tebe budeme opäť všetci po škole. Mne osobne to nevadí, kamoško,“ povedal James.

„Áno James, vystihol si to. Mimochodom, čo to bolo za kúzlo?“

„Lupinorictorium. Podobá sa na jednu muklovskú chorobu, cheilognathopalatoschisis.“

„Čo prosím?“ opýtal sa James neveriacky.

„Nechci, aby som to zopakoval,“ zasmial sa Sirius. „Je to vrodený rázštep pery a podnebia. V skutočnosti je to fakt zlé, toto kúzlo je len slabý odvar.“

„Sirius, prekvapuješ ma,“ povedal Remus pochvalne. „Kde si sa toto naučil?“

„To som pochytil, keď som chodil s Gilmou. Jej rodičia sú muklovskí lekári.“

„To nemyslíš vážne,“ povedal James neveriacky. „Veď si s ňou bol len raz v Rokville.“

„No a?“

„James asi poukazuje na to, že ak by si s ňou zostal dlhšie, bol by si schopný aj operovať,“ povedal Remus pobavene.

„Dobre chalani, toto teraz neriešte. Nezdá sa vám Petrovo správanie divné?“

„Myslíš divnejšie, ako obyčajne?“ opýtal sa James.

„Myslíš to, že teraz sem ani neprišiel, keď sa tu objavil Snape?“ opýtal sa Remus.

„Presne. Ak by sa tu strhol fakt veľký súboj, asi by ani neprišiel na pomoc,“ dodal Sirius.

„Myslím, že by sme to zvládli s prehľadom aj bez neho,“ povedal James.

„O tom nepochybujem, ale tu ide o princíp. Peteeer! Hej Peteeeer!“ zvolal Sirius.

Peter sa otočil, pustil posledný kameň do jazera a pomaly prišiel k ostaným.

„Prepáč Sirius, dlho na mňa voláš? Nepočul som ťa,“ začal ticho.

„Nie nie, až teraz. Môžem sa ťa spýtať, ako si to predst..“ začal Sirius, no Remus ho prerušil.

„Práve tu bol Severus Snape s dvomi kumpánmi,“ povedal pokojne.

„Hm, áno, všimol som si ich prichádzať. Čo chceli?“ opýtal sa Peter.

„Nič, prišiel len vyrývať, ako obyčajne,“ povedal James. „Prečo si neprišiel, keď si ich videl?“

„Ja.. veď ste si poradili aj bezo mňa, nie?“

„To áno,“ povedal Sirius, „ale prečo si tu nebol? Veď sme v tom spoločne.“

„Záškodníci,“ dodal Remus a žmurkol.

„Ja viem, prepáčte mi,“ povedal Peter ticho, „ale keď mňa už nebaví sledovať to vaše večné handrkovanie a hádanie sa a urážky. Človek by povedal, že sedemnásťroční ľudia budú mať rozum.“

„My ho máme,“ povedal James, „ale kým ho nemá Snape, prispôsobíme sa mu.“

„Hm,“ povzdychol si Peter.

„Chápem ťa,“ povedal Remus a priateľsky ho potľapkal po pleci. „Ale Snape mal tak ďalší dôvod do nás rýpnuť.“

„Dobre, tak ja nabudúce prídem,“ povedal Peter a pokúsil sa o úsmev.

„V pohode kamoško,“ povedal James.

„Jasne. Len som chcel vedieť, či ťa niečo netrápi,“ dodal Sirius.

„Mňa? Čo?“ opýtal sa Peter a viditeľne znervóznel. „Nie nie, nič mi nie je,“ dodal.

„Okej. Hm, mám chuť na puding, nepodáva sa náhodou olovrant?“ opýtal sa Sirius, pozerajúc na Petra.

„Je to možné,“ povedal Remus.

„Určite áno. Ja by som si tiež dal,“ dodal James.

„Skočím vám po to? Ako odškodné?“ opýtal sa Peter.

„To by si bol milý,“ povedal Sirius a široko sa usmial.

„Dobre, tak hneď som tu,“ povedal Peter a odišiel.

Siriusovi v momente zmizol úsmev z tváre.

„Dobre chalani, máme len pár minút, kým sa nevráti. Musím s vami niečo prebrať,“ povedal sprisahanecky.

„O čo ide?“ opýtal sa Remus.

„O Petra.“

„No tak, Sirius, nechaj to tak. Je zbabelec, preto neprišiel. Nezvykol si si na to za tie roky?“ opýtal sa James.

„Tu nejde len o to. Neviem, mám pocit že pred nami niečo ukrýva.“

„Ako to myslíš?“ opýtal sa Remus.

„Minule som si chcel požičať karty na rachotiacu sedmu a Peter mi povedal, nech si ju pokojne vyberiem z jeho nočného stolíka.“

„Tak si sa mu tam pohrabal,“ dodal Remus sucho.

„Nie nie. Teda, chcel som,“ povedal Sirius, „ale nakoniec som ani nemusel. Vybral som balíček kariet z prvej zásuvky a pod tým bol zväzok listov.“

„Takže si mu čítal súkromnú korešpondenciu.“

„Remus, nechaj ho dohovoriť,“ ozval sa James. „Čo tam bolo?“

„Netuším,“ odvetil Sirius.

Remus a James sa na seba udivene pozreli.

„Každý jeden list,“ pokračoval Sirius, „bol prázdny. Pravdepodobne bol určený len pre osoby, ktoré poznali akým kúzlom to odhaliť.“

„Skúsil si odhaľovacie zaklínadlo?“ opýtal sa James.

„Ale veď to by bolo nápadné,“ povedal Remus vážne. „Peter by na to prišiel.“

„Áno, skúsil,“ odvetil Sirius, nevšímajúc si Remusovu poznámku. „A nič.“

James udivene nadvihol obočie.

„A to nie je všetko,“ pokračoval Sirius, „minule som ho zbadal, ako sa rozprával so skupinkou Slizolinčanov.“

„Vylúčené,“ povedal Remus. „Veď tí sa mu vždy vysmievali, prečo by sa s nimi dobrovoľne rozprával?“

„Veď to. Neviem, no bojím sa, čo z toho môže vzísť,“ povedal Sirius zamyslene. „S kým sa začne stretávať a čo môže robiť.“

„Sirius, myslím, že s tým už aj tak nič neurobíme. Končíme školu, už ho nebudeme mať pod dohľadom, ani keby sme chceli. Môže robiť čokoľvek, čo chce,“ povedal James.

„Áno, aj sa pridať na temnú stranu,“ podotkol Sirius.

„Tak toto je tá najväčšia kentaurina, akú som kedy počul,“ povedal Remus rozhorčene.

„Ani mne sa to nepáči, Remus, ale uvažuj. Vždy ho zaujímali aj temnejšie zaklínadlá, v čarovaní mu vždy išli dobre bojové zaklínadlá. Len sa pripravujem na najhoršie,“ dodal Sirius potichu.

„Ale ak sa tak náhodou stane..“ začal Remus.

„Nestane,“ skočil mu do reči James. „To sa jednoducho nesmie stať.“

„Ale ak áno,“ povedal Sirius, „má na nás plno vecí. A tým nemyslím tú sedemročnú šikanu Usmrkanca. Minimálne vie o dvoch ilegálnych animágoch a jednom vlkolakovi. Pokojne nás tým môže vydierať, aby sme sa k nemu pridali.“

„Pre Merlina, Sirius! Veď toto už je naozaj príliš,“ povedal James rázne.

„Ja viem. Ani ja to nechcem. Len hovorím, že sa treba mať na pozore. Žil som šestnásť rokov so zlými čarodejníkmi. Naozaj zlými. Radšej rátam s každou alternatívou, aj tou najhoršou,“ ukončil Sirius.

Všetci traja zmĺkli a sledovali rozčerenú hladinu jazera. Každého z nich, či viac alebo menej, zožieralo podozrenie, ale hlavne strach, že prídu o priateľa. A tieto myšlienky neodohnal ani chladný čokoládový puding, ktorý im Peter priniesol.

[ » na začiatok « ]